pondělí 23. dubna 2012

my

Dole vyhladeno. Zložením vzduchu a lúčov lesklo a prepálene.  Na rukách čerstvý ibalgin. Pery od vĺn vody.
Občasné zimomriavky z ďalšieho zmyslupného rána. Zrak v čiernych dierach utopený teplým objektom. Ľuďom sa niečo deje. Od noci, od rána, počas dňa, do noci. Krivé odrazy sa stávajú uveriteľnejšími , ako to čo hovoria. Večné sprchy špiny. Ale nesprchujú seba. Sám sa umy. Žiadny výber. Možno sa objaví subjekt za rohom so záchrannými plánmi. Chýbajú im zrkadlá. Tie hovoriace, odrážacie. Tu je mäso už dávnym prežitkom.
Toľko obrazov seba. Zabárajúcich len do prvej vrstvy. Možno  len popri ňu. Každý vlastní normál. Jeho úrovne sú iné. Čím  vyššie, tým menej obmedzeno. Pre ostatných vyvýšeno, alebo pod zemou. Dole  nechápete to hore. Hore chápete všetko pod vami. Hore ste nepochopení vy. S novým myslením je ťažko vrátiť sa dozadu.
Keď to stratí význam, vtedy to má zmysel. Odpojiť sa od pevna. Zostať mysľou. Aká by bola? Brainwashed probably. Zapáleno pre bezvýznamnosť len v tej dimenzii.

1 komentář: